Sivý či Supí Kameň?

Keselökö, Keseleukeu, neskôr Waralya, ale i Keselyukw či Keseleukw. Tak sa v listinách spomína hrad, ktorý vychádzajúc z domnienky, že maďarské kesely znamená plavý či sivý, dnes nazývame Sivý Kameň. Ostatne, veď aj andezitová hradná skala je skutočne v tomto farebnom odtieni. Preklad však nie je správny, pretože výraz možno odvodiť skôr z maďarských slov keselyu, keselö vo význame „sup“ a kö „kameň, skala“. V takomto prípade by sa ma hrad volať Supí Kameň. 

Pomenovanie s prívlastkom daným podľa istého druhu dravého vtáka alebo (dravého) zvieraťa vlastne nie je vôbec ojedinelé: poznáme napríklad hrad Vršatec, maď. Oroszlánykö ako Leví Kameň či hrad Šášov, maď. Saskö ako Orlí Kameň, ale jestvovali aj iné zemepisné názvy s týmto „zvieracím“ označením, napríklad Keselöhegy, teda Supí vrch alebo Keselyö-patak, teda Supí potok. Veď aj v chotári Podhradia, vzdušnou čiarou asi 3 km juhovýchodne od hradného kopca, nájdeme kótu s názvom Orlí kameň (1 126 m n.m.). 

Zaujímavé je, že domáce slovenské obyvateľstvo hrad vždy označovalo Kamenec – kamenný hrad. Zaznamenané to je vo viacerých listinách, ktoré spísali osoby slovenského pôvodu. Po prvý raz sa takto spomína asi v roku 1420 v liste nitrianskeho župana Petra Forgáča, ktorý bol adresovaný kastelánom vtedajšieho pána hradu Juraja, syna Leustacha z Jelšavy („urozenemu panu Ianowi z Motessycz a z Kamencza“). Dôležité je i to, že tento názov používali aj samotní vlastníci panstva, Majténiovci. Vieme, že v roku 1501 písal Uriel Majténi svojmu otcovi Jánovi, bývajúcemu na Kamenci a v roku 1535 ten istý Uriel zasa z Kamenca odosielal list svojmu bratovi Bartolomejovi.

Tak Sivý a či Supí Kameň? Zaužívaný názov je len ťažko vymeniť za iný, i keď historicky správny. Akokoľvek ho však budeme nazývať, najdôležitejšie je to, že hrad vždy bol a aj bude náš…

CategoriesNezaradené

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *